Ľudia ma vnímajú ako veľmi zodpovedného človeka. Myslím si, že odvádzam buď dobrú alebo zlú prácu. Nič medzi tým. Niekedy prerábam veci dovtedy, kým nie sú perfektné. Neznášam chyby, moje, alebo iných ľudí – preto sa snažím byť organizovaná a systematická. Je pre mňa často problém požiadať iných o pomoc, delegovať úlohy - nikto to nevie urobiť tak, ako ja. Mám v sebe vnútorného sudcu, ktorý mi hovorí, čo som urobila zle tak, aby som to mohla napraviť. Vždy je jeden správny spôsob ako robiť veci. Som sklamaná, že veľa ľudí tomu nerozumie v mojom profesionálnom aj rodinnom živote. Myslia si, že rozmýšľam čierno-bielo, že som príliš kritická a že ma pomerne často ovláda hnev.

Naozaj som rada s inými ľuďmi. Mám zvláštnu schopnosť vycítiť, čo potrebujú. Ak cítim, že môj šéf,
kolegovia alebo moji blízky niečo potrebujú, neviem si pomôcť, aby som nezasiahla. Niekedy mám pocit, že venujem viac času ostatným ako sama sebe – takže napriek skutočnosti, že to nikdy nepoviem nahlas – vo vnútri ma to bolí, ak ostatní neprejavujú vďačnosť a nepovedia mi, že som veľmi milá a že mám srdce zo zlata. Cítim sa veľmi dobre, ak mi ľudia povedia, že som dobrý človek. Na druhej strane mi je niekedy vytýkané, že sa starám až príliš a že sa až príliš angažujem do záležitostí iných ľudí. Angažujem? Vo väčšine prípadov viem lepšie ako ostatní čo naozaj potrebujú, a pomáham lebo ich mám rada. Ale keď ja potrebujem pomoc... no, to je naozaj ťažké.

Nerozumiem ľuďom, ktorí sa uspokoja s druhým miestom. Odkedy si pamätám, vždy som chcela byť prvá. Najlepšia. A pracujem naozaj tvrdo na tom, aby som to dosiahla. V každej oblasti svojho života sa o to snažím. S priateľmi alebo s kolegami... kdekoľvek som. Pracujem aj na úkor spánku, ak treba. Chcem byť na tomto svete niekým. A ja viem, že ak to naozaj chcem, budem schopná to dosiahnuť. Verím, že imidž je dôležitý. Nemôžem vyzerať jednoducho, ak chcem niekým byť. Musím vedieť ako si vytvoriť ten správny imidž, teda taký, ktorý mi prinesie postup v kariére. Musím byť profesionál. Doma mi hovoria, že nemám city. Nerozumejú, že keď som zaneprázdnená, keď sa sústredím na dosiahnutie cieľa, city sa môžu stať prekážkou. Keď má niekto také pracovné nasadenie ako ja, prejaviť city môže byť ťažké.

Ľudia sú niekedy prekvapení nad rýchlosťou akou sa dokáže zmeniť moja nálada. Hovoria mi, že som príliš citlivá, že ostatných vediem k tomu, aby okolo mňa chodili po špičkách. Necítim sa pochopená, nikto ma poriadne nepočúva. Áno, mám väčšiu potrebu vyjadrovať svoje pocity ako ostatní. Je to preto, že vnímam veci hlbším spôsobom. Niekedy sa cítim ako na emocionálnom kolotoči. Odkedy som bola malá, hovorili mi, že robím zo všetkého drámu. Pravdupovediac, preferujem drámu pred nudou a rutinou. Rutina pre mňa znamená smrť. V extrémoch je to oveľa zábavnejšie, atraktívnejšie. Každodenný život a obyčajní ľudia sú nudní. Uprednostňujem výnimočné veci, umenie, divadlo, film, hudbu. To neskutočné, utopické, nečakané, tajomné a nedosiahnuteľné.

Vždy som preferovala byť sama so sebou. Nemám veľmi rada spoločenské stretnutia. Necítim sa
komfortne, som skôr pozorovateľom. Nerozumiem väčšine ľudí, keď vidím ako sa zaoberajú
nesignifikantnými vecami. To ma nezaujíma. Preferujem dobrú knihu, niečo čo stojí za investíciu mojich
zdrojov. Som veľmi citlivá, ak niekto zasahuje do môjho osobného priestoru. Doma mi hovorili, že som
príliš uzavretá, že unikám do svojej „jaskyne“ príliš často. To je pravda. Musím sa z času na čas stiahnuť,
aby som si dobila baterky. Hlavne po spoločenských udalostiach sa cítim emocionálne vyšťavená. Ľudia okolo mňa oceňujú môj talent, hlavne moje analytické schopnosti. Ale tiež ma považujú za chladnú, citovo nevýraznú. Môj šéf mi hovorí, že namiesto toho, že venujem dlhý čas príprave, by som sa mala radšej rozhýbať. Ale, mňa naozaj baví vzdelávať sa a využívať svoje intelektuálne schopnosti.

Ľudia hovoria, že som príliš napätá, že prechádzam z jednej obavy do ďalšej. Niekedy sa mi stáva, že ma to prevalcuje. Snažím sa pripraviť na toľko eventualít... Cítim sa vyšťavená, pretože viem, že sa nemôžem pripraviť na všetky nástrahy. Cítim prílišný tlak, každý deň, keď počujem o nových nebezpečenstvách, nehodách, chorobách, ekonomických kolapsoch, vojnách. Nikdy to nekončí. Doma mi hovoria, že som paranoidná, že sa vždy pripravujem na najhorší scenár. Ale, čo v skutočnosti chcem, je cítiť, že som pripravená. Myslím, že moje obavy a uvedomenie ma ochraňujú. Je pre mňa ťažké dôverovať iným. Dostávam sa do nekončiacej slučky pochybností o ich motívoch a zámeroch.

Som optimista. Milujem život. Doma mi hovoria, aby som sa zobudila a vrátila na zem, že život nie je rozprávka. Ako keby som to nevedela... Jednoducho neznášam nudu, nespokojných ľudí, ktorí vo svojej obmedzenosti vidia všetko čierno-biele, alebo keď mi hovoria čo mám robiť. Snažím sa povzniesť sa nad všetkých a všetko, čo by ma mohlo limitovať. Preferujem spontánnosť, flexibilitu. Keď som v spoločnosti depresívnych ľudí, uletím v myšlienkach a robím si vlastné plány. To mám rada. Mám tendenciu naplniť svoj program miliónom vecí, ale častokrát sa mi nepodarí ich vykonať. Myslím prevažne v intenciách príležitostí. Keď ma niečo nadchne, pracujem na tom tvrdo. V rutinných oblastiach môjho života a práce sa často neviem pohnúť ďalej. Je pre mňa jednoduchšie začať, horšie pokračovať a dosiahnuť výsledok. Platím vysokú cenu za svoju neschopnosť vydržať, byť vytrvalá. Keď musím dokončiť nudnú úlohu, cítim sa uväznená. Ako keby som stratila slobodu. Mám radosť z otvorených vecí, keď sú ešte v procese. Niekedy mám pocit ako by som nemala dostatok energie na všetko, čo chcem zvládnuť. Je toľko príležitostí, ktoré život ponúka, že sa niekedy prichytím ako pobehujem sem a tam, aby mi nič neušlo. Uvedomujem si, že je to náročné. Moja pozornosť je ľahko rozptýlená a mám tendenciu skákať z jednej veci na druhú. Mám problém koncentrovať sa na jednu vec a byť disciplinovaná. Nudí ma to a nuda ma desí. Ihneď hľadám spôsob ako sa rozptýliť. Ako jej uniknúť. 

Myslím si, že ak chceš v živote uspieť, musíš byť silná a vedieť sa ubrániť. Ak budeš pôsobiť ako slaboch, každý si z teba urobí rohožku. Svet nie je ľahké miesto pre život. Vidím množstvo nespravodlivosti a lží. Ľudia síce pôsobia milo, ale pod povrchom sa často skrýva pretvárka. Pravda sa prekrúca a manipuluje. Mám rada ľudí, ktorí hovoria priamo a vecne, takých, čo vyložia svoje karty na stôl. Preferujem vedieť, s kým robím biznis. Dôležitá je pre mňa nezávislosť. Nemôžem sa spoliehať na nikoho okrem seba.

Ľudia o mne hovoria, že som bezstarostná, že so mnou ide všetko jednoducho. Akceptujem ostatných, nerada kritizujem. Niekedy počúvam, že som trochu zasnená, že by som sa mala zobudiť a pridať. Nemám rada, keď ma niekto naháňa, vtedy úmyselne spomalím. Rada robím veci svojim tempom. Žiaden zhon. Keď sú ostatní v strese, automaticky spomalím. Je pre mňa dôležité aby ma ľudia žiadali o láskavosť primeraným spôsobom. Nemám rada agresivitu a nedostatok harmónie medzi ľuďmi. Rodičia mi hovoria, že by som mala stáť za svojim rozhodnutím, nehovoriť áno keď v kútiku duše myslím nie. Možno majú pravdu, ja neviem... Hlavne, ja neznášam spory a konflikty. Som presvedčená, že všetko sa dá vyriešiť dialógom. Nie je nutné sa hádať.

Zdroj: From Stuckness to Growth: Enneagram Coaching (Enneagram, MBTI & Anthony Robbins-Cloe Madanes HNP): How to read your coachees and transform their lives (2012).

Preklad: Barbora K. Greiselová